Pre mnohé ženy, v prevažne mužskom kolektíve, je práca na pozícii riadiaci letovej prevádzky poslaním. Spýtali sme sa našich kolegýň z Oblastného strediska riadenia Bratislava (ACC Bratislava) aká bola ich cesta za touto prácou, ako zvládajú starostlivosť o deti v tak časovo a psychicky náročnej práci akou je táto a čo by odporučili iným ženám, ktoré váhajú nad prihlásením sa do výberového konania.

Ako ste sa stali riadiacou letovej prevádzky?

Kristína Lacúchová: Klasickou cestou. Výberové konanie, náročný výcvik a úspešné záverečné skúšky.

Sabína Šutková: Po úspešnom absolvovaní výberového konania som nastúpila do výcviku. Časť výcviku prebiehala na simulátoroch, časť v reálnej prevádzke a po úspešných záverečných skúškach som získala licenciu ATCO.

Monika Hasajová: Skúsiť si výberové konanie na túto pracovnú pozíciu bolo pre mňa prirodzeným vyústením vysokoškolského štúdia na Leteckej fakulte TUKE, kde som sa s touto profesiou prvýkrát okrajovo zoznámila. Následne som štandardne prešla výcvikom ATCO.

Kristína Januščáková: Študovala som na Žilinskej univerzite odbor Letecká doprava a popri treťom ročníku som začala pracovať na výcvikovom stredisku LPS SR, š. p. ako pseudopilot. Keď som videla ako vyzerá práca riadiaceho letovej prevádzky, vedela som, že po skončení štúdia pôjdem na výberové konanie a to dopadlo úspešne.

Alexandra Földesiová: Pôvodne som o tejto práci mala predstavu asi ako každý laik, že "to sú tí, čo robia v tej veži a majú zadarmo letenky" a nič viac som nevedela. Pracovala som na bratislavskom letisku na check-ine a neskôr na load controle a naivne som si myslela, že môj kariérny rast bude letiskový dispečing. Až vtedy som pochopila všetky rozdiely medzi jednotlivými prácami v letectve. Prešla výberovým konaním, prešla výcvikom a som tu a riadim letovú prevádzku.

Zuzana Lisíková: Cez inzerát v časopise L+K a rozhodným zaklopaním na dvere dovtedy čisto „mužského“ sveta. Otvorili... (úsmev)

Čo Vás na tejto náročnej práci baví najviac?

Kristína Lacúchová: Do práce chodím s radosťou. Samotná práca riadiaceho letovej prevádzky ma veľmi baví a zatiaľ napĺňa. Verím, že to tak bude aj naďalej. Keď dlhšie neriadim na radare, pre iné aktivity či povinnosti, mám „absťák“ a prosím kolegov, aby som mohla robiť za nich, nie len asistovať. (úsmev)

Najviac ma baví keď je frmol, veľa aktívnej práce.

Sabína Šutková: Na tejto práci ma zaujala jej nevšednosť a výnimočnosť. Baví ma, že nejde o stereotypnú prácu. Každý deň je iný ako ten predchádzajúci a človek má stále možnosť zažiť nové situácie .

Monika Hasajová: Na tejto práci ma najviac baví to, že nie je jednotvárna, je dynamická a každý deň sa stretávame s niečím novým. Vždy je priestor na ďalšie vzdelávanie, keďže objem prevádzky narastá a technológie sa tomu prispôsobujú.

Kristína Januščáková: Vždy ma bavili puzzle, hlavolamy, rébusy a táto práca má v sebe niečo na tento štýl.

Alexandra Földesiová: Kreativita, práca s ľuďmi, dynamika práce a to, že len tak ľahko neskĺznem do rutiny, pretože každý deň idem do práce s tým, že neviem, čo ma tam čaká.

Zuzana Lisíková: Na mojej práci ma najviac baví, že ma baví ju robiť aj po vyše 25 rokoch.

Ako zvládate skĺbiť povahu práce s deťmi?

Kristína Lacúchová: Či naozaj zvládam, nech posúdia iní. Pri malých deťoch mi práca na denné a nočné zmeny vyhovuje.

Samozrejme to nie je jednoduché, keď cez deň odídem o šiestej ráno a vrátim sa o pol ôsmej večer. Našťastie mám manžela, ktorý sa vie o deti takmer plnohodnotne postarať. A keď mám príliš veľa denných zmien, nastupuje pomoc okolia, babka a najnovšie už aj pestúnka. Všetko si vyžaduje nejakú obetu. Chceli sme deti, tak sa o ne postaráme.

Kristína Januščáková: Ja mám doma štvorročného synčeka, ktorý je odmala zvyknutý, že chodím do práce a keď mám voľno, tak sa mu o to viac venujem. Ale od začiatku mi museli pomáhať všetci z rodiny, keďže robíme piatky, sviatky, nočné.

Zuzana Lisíková: Ako každá iná žena, ktorá ľúbi svoje dieťa a má zároveň prácu snov.

Aké je to pracovať v prevažne mužskom kolektíve?

Kristína Lacúchová: Príjemné. Mám veľmi dobrých a milých kolegov v našej partii. Máme dobré a korektné vzťahy a o nič horšie aj s kolegami z ďalších partií. Vzájomne sa rešpektujeme a pokiaľ si robíme svoju prácu dobre, je jedno, či ste žena alebo muž.

Prácou na zmeny sa dostávam do pozície, že moji kolegovia sú často aj mojimi kamarátmi, keďže máme osobné voľno, kedy bežní ľudia pracujú.

Sabína Šutková: Je to príjemná zmena, keďže som doposiaľ celý svoj študentský život bola obklopená prevažne ženským kolektívom. Sú tu rôzne osobnosti, ale môžem povedať, že pracujem s milými a priateľskými ľuďmi, s ktorými je zábava. Aj mimo práce máme dobré kamarátske vzťahy.

Monika Hasajová: Po pracovnej skúsenosti v takmer výlučne ženskom kolektíve môžem povedať, že možno aj lepšie. Kolegovia sú vtipní, uvoľnení, pohodoví a neriešia typicky ženské zbytočnosti. Každopádne si myslím, že dobrý pracovný kolektív nezávisí od pohlavia, takže sa tým príliš nezaoberáme.

Kristína Januščáková: Ja osobne toto neriešim, beriem všetkých na pracovisku oblastného strediska riadenia ako kolegov a nevnímam rozdiel, či som v službe so ženami alebo mužmi.

Alexandra Földesiová: Od malička som vyrastala v prevažne mužských kolektívoch a aj na vysokej škole, ktorú som vyštudovala, bola väčšina študentov mužov, takže som celkom zvyknutá. Pri konkrétne tomto mužskom kolektíve je to vzhľadom k práci trochu iné, no rýchlo som sa naučila filtrovať veci, ktorých nepotrebujem byt súčasťou. (úsmev)

Zuzana Lisíková: ...pravidelná linka na planétu Mars. (úsmev)

Máte vyslovene nejakú ženskú vlastnosť, ktorá Vám pomáha vo Vašej profesii?

Kristína Lacúchová: Žena je empatickejšia a citlivejšia, čo je v mužskom kolektíve plnom ega výhodou. Vrodená intuícia zvyšuje schopnosť strategického myslenia. A schopnosť nevykoľajiť sa z kvetnatého slovníka, ktorý je tiež spôsobom ventilácie.

Sabína Šutková: Myslím, že väčšina žien má viac trpezlivosti a menej výbušne reagujú na rôzne podnety, čo môže byť pri tejto práci a v tomto kolektíve výhodou.

Monika Hasajová: Nemyslím si, že za radarovou obrazovkou rozdiely v pohlaví neexistujú. Niektorí piloti tvrdia, že počuť ženský hlas je príjemnejšie, avšak stále musíme disponovať rovnakými schopnosťami ako naši mužskí kolegovia.

Kristína Januščáková: Neviem o žiadnej.

Alexandra Földesiová: Mám rada poriadok vo veciach. A myslím, že vo všeobecnosti my ženy nie sme tak „ješitné“, ako mnohí muži a v niektorých situáciách to vie uvoľniť atmosféru.

Zuzana Lisíková: Ak mi niečo pomohlo, tak skoré prijatie faktu, že mužský svet má veľa „ženských“ vlastností.

Čím ste túžili byť, keď ste boli dieťa?

Kristína Lacúchová: Pre mňa dnes neuveriteľné, ale chcela som byť veterinárkou.

Sabína Šutková: Chcela som byť veterinárkou, neskôr zubárkou.

Monika Hasajová: Nemala som konkrétnu vysnívanú profesiu. Vždy ma fascinovalo zdravotníctvo, ale stačilo mi porezať sa a žalúdok mi dal jasne najavo, že tadiaľ cesta nepovedie. Preto som sa vydala technickým smerom.

Kristína Januščáková: Kozmonautom.

Alexandra Földesiová: Architektkou, čo som aj vyštudovala. No až na škole som pochopila, že to nie je tak zábavné ako bolo skladať si domčeky z lega.

Zuzana Lisíková: Chcela som byť „hvezdárkou“. Tak som nazývala astronómiu, keď som bola dieťa.

Čo by ste poradili mladým ženám, ktorým chýba odvaha sa prihlásiť na pozíciu RLP?

Kristína Lacúchová: Nemám pocit, že je na našej práci čosi hodné strachu. Pozitívny vzťah k letectvu je výhodou, ale nie podmienkou. Zmysel pre zodpovednosť, schopnosť pracovať s hocikým vedľa seba a rešpekt pravidiel a hierarchie pri výkone práce. A keď nastane núdzová situácia, je potrebné ju vyriešiť, nie sa zľaknúť. Takže rozvaha. Poradila by som nevzdávať sa a zatnúť sa vo výcviku, rešpektovať inštruktorov a mať jasný cieľ - získať prácu riadiacej letovej prevádzky. Väčšinou je to práca na celý život.

Sabína Šutková: Poradila by som im, aby to rozhodne aspoň skúsili. Výcvik je veľmi náročný, avšak niet čo stratiť a tak či tak to bude cenná skúsenosť do života. Treba sa držať cieľa, rešpektovať ľudí okolo seba, nebyť príliš tvrdohlavý, nepoľaviť v snahe a odhodlaní a výsledky sa dostavia. V očiach niektorých ľudí môže byť risk venovať tomu čas pokiaľ nemajú zaručený výsledok, avšak táto práca za ten risk rozhodne stojí.

Monika Hasajová: Odvahu budú potrebovať až neskôr, za to vyskúšanie výberového konania človek naozaj nič nedá. Táto práca je rovnako vhodná pre ženy ako aj pre mužov, rozhodne sa nemusia báť, že by v niečom ťahali za kratší koniec.

Kristína Januščáková: Nemusia sa báť. Všetci v letectve bez rozdielu musia makať na 100 %.

Alexandra Földesiová: Nie je také desivé, ako to vyzerá.

Zuzana Lisíková: Ako vraj povedal Van Gogh: „Čo by to bol za život, keby sme nemali odvahu niečo skúsiť?“ V tomto prípade si netreba ani ucho odrezať...